Trpko-sladké teenagerské časy

recenzia na divadelné predstavenie 

Polročné skúšky. Niekto má z nich strach, obavy, niekto sa na ne teší. Určite sa na ne tešili študenti (tky) druhého ročníka odboru HDU, ich výtvor - divadelné predstavenie Džínsový denník - práve na polročných skúškach uzrel svetlo sveta.

Hneď prvé slová, ktoré mi napadnú na tému teenagerské časy sú: prvé lásky, priateľstvá, problémy, párty a hľadanie samého seba. Presne tieto témy rieši autorské predstavenie žiakov druhého ročníka odboru HDU- Džinsový denník II.B. Inšpiráciu našli v dievčenskom románe od Zuzany Šulajovej- Džinsový denník. Jedná sa o veľmi známu knihu, takže jej obsah snáď nemusím ďalej približovať. Do divadelnej podoby ju zdramatizovali práve študentky spomínaného druhého ročníka HDU. Ich pedagóg hereckej tvorby, Mgr. art Branislav Matuščin im do práce nevstupoval, iba im pomohol dať tento aktuálny a zaujímavý text do  divadelného priestoru. Preto veľmi oceňujem samostatnú prácu dievčat, ich trpezlivosť a snahu vytvoriť si vlastné predstavenie, ktoré im skvele vyšlo. Inscenácia odráža príbehy mladých chlapcov a dievčat v teenagerskom veku. Každá jedna osoba má svoj príbeh a problém s ktorým zápasí. Vyskytujú sa tu témy láska, šikana, samota, žiarlivosť a hľadanie samých seba. Všetky dievčatá majú svoj monológ v ktorom sa divákom v skratke predstavia a povedia niečo o sebe. Ako prvú sme videli postavu osamelej Janky trpiacej zdravotnými problémami, ktorú stvárnila Katarína Veselá. Veľmi pozitívne hodnotím jej zvnútornený herecký prejav, akým stvárnila svoju rolu. Úlohu Gabriely, cítiacej sa odmietnuto dostala Ivana Smolíková. K interpretácii tejto dámy, ktorá je chlapčenský typ jej okrem autentického hereckého prejavu pomohol aj vzhľad. Páčilo sa mi aj jej vtipné napodobňovanie škriatkov, ktoré pobavilo aj divákov. Namyslenú a povýšeneckú Eriku hrala Nikoleta Darážová. Tento charakter vystihla veľmi pekne, lenže o postave Michala to bohužiaľ povedať nemôžem. Sukničkára Michala, ktorý si začal vzťah s dvomi dievčatami naraz pôvodne hral žiak tretieho ročníka, Peter Kršiak, ale zo zdravotných dôvodov ho nahradila Nikoleta Darážová. Na jednej strane veľmi oceňujem jej snahu, že sa tejto postavy zhostila, ale na druhej strane musím žiaľ podotknúť, že jej stvárnenie chlapca nevyšlo. Keby na úvod nie je obecenstvu povedané, že bude hrať aj chlapca, zrejme by to nebolo ani poznať. Okrem toho že si mohla obliecť chlapčenský kostým, ktorý by jej veľmi pomohol plus chlapčenské pohyby a podfarbenie hlasu, samozrejme nič prehnané ani karikatúrne, všetko v zdravej miere, tak verím že by jej to vyšlo. Obeťou jej šikanovania bola zakríknutá a bojazlivá Paula. Veronika Zišková možno na pohľad pôsobí ako dominantná osoba, ale túto postavu stvárnila perfektne a uveriteľne. Lea v podaní Vanessy Schnürerovej bola fajn, len by som trochu ubrala z monotónnosti, ktorá sa vyskytla v dialógu na toaletách keď sa rozprávala s Michalom plus by som ešte pridala výraznejší hnev, keď príde na to, že si začal aj s iným dievčaťom. Veľmi chválim skvelý nápad hrania so šálkami, ktoré tam použili a tiež gitaru vyskytujúcu sa v jej monológu, ktorá pekne dotvárala atmosféru. Keď už sme pri téme ,,love story“ spomeniem rolu zaľúbenej Denisy, ktorej sa zhostila Ivana Kološová. Jej herecký prejav sa mi veľmi páčil a rovnako aj prejav Maďara, Istvána v podaní študenta  prvého ročníka, Dávida Kezsiho. Ten nemal skoro žiadne hovorené slovo, ale aj napriek tomu divákov upútal svojim komickým stvárnením Istvána, ktorý si začal románik s Denisou. Zaujalo ma aj využitie hudobných nástrojov a spev maďarských piesní, ktoré tam dodávali vtipnú atmosféru. Žiarlivú Tamaru hrala Viktória Tonkovičová u ktorej mi tiež chýbal výraznejší prejav zlosti na postavu Michala. Potom by som ešte trocha popracovala na menších intonačných odchýlkach v jej replikách inak nemám čo dodať.  Uzavretú, opačne orientovanú Ivu milovníčku kníh stvárnila Viktória Melová. Vykreslenie uzavretého dievčaťa jej síce vyšlo, ale pridala by som viac energie a výraznejšie emócie. Okruh dievčat uzavriem Sarou Maďarovou, ktorú sme mohli vidieť v úlohe naivnej Simony. K jej herectvu nemám čo vytknúť. Bolo to milé, vtipné a autentické. Jeden z najlepších hereckých výkonov v tomto predstavení. Prejdem teraz k chlapcom. Tých sa zhostili okrem spomínaného tretiaka, Petra Kršiaka, žiaci z prvého ročníka. Keďže k hereckému výkonu Dávida Kezsiho som sa už vyjadrila, budem pokračovať jeho spolužiakmi. Samuel Rončkevič v roli sukničkára Juraja pokúšajúceho sa zbaliť Simonu a znásilniť Ivu sa mi celkom páčil a rovnako aj Frederik Prislupský, ktorý hral knihomoľa Erika. U Alexa Šimončíka v postave mladého, nevyzretého mládenca Lukáša mi chýbala väčšia expresívnosť a výraznejšie emócie, najmä v dialógu s Erikou a Paulou. Na záver len chcem dodať, že toto predstavenie sa mi veľmi páčilo a dúfam, že ho budú študenti hrávať aj v rámci ,,divadelných utorkov“. Odporúčam ľuďom, aby si ho prišli pozrieť. Myslím si, že žiaci odviedli pekný kus práce, prispeli kreatívnymi nápadmi ako napríklad: pekné využitie hudby, ktorá symbolizovala to, či sa jedná o pozeranie hororu alebo rozprávky, vtiahnutie divákov na konci do tanca, imaginárne stvárnenie predmetov v scénke, ktorá sa odohrávala na párty, (vďaka tomuto úžasnému nápadu to nevyzeralo prvoplánovo) a samozrejme už spomínané hudobné nástroje v inscenácii. Veľmi ma teší výber témy predstavenia, pretože druhý ročník je ročník, kedy sa mladí herci ešte len učia hrať hovoreným slovom, preto vekovo rovnaké postavy aké hrali sa im hodili a verím, že ich posunuli ďalej. Srdečne ďakujem mojim mladším spolužiakom za umelecký zážitok a držím im palce na ich ceste k herectvu.

S.K.