Ako sme sa triasli od strachu

Písal sa 25. október roku pána 2017, slnko zašlo a my, prváci, sme sa triasli strachom. Prečo? Lebo o šiestej večer sa začali naše imatrikulácie.

Šestnásť nových študentov našej školy, teda nás, sa muselo popasovať so strachom a pristúpiť na obrad, ktorý vymysleli naši starší, teda tretiaci. Pódium bolo prichystané perfektne. Kulisy boli super a všetky tie tretiačky prezlečené za (asi) grécke bohyne vyzerali tiež super. Aspoň do chvíle, kým sa na nás nepozreli s tou najväčšou nenávisťou a kým neotvorili ústa, len aby nás „sfúkli“ alebo udelili úlohy. Vraj neboli ťažké. Vraj. Nám srdcia búchali silno, akoby boli poháňané energiou z atómovej elektrárne Mochovce, a preto sme úlohy zvládali len s dosť veľkými obtiažami. A keď sme ich nezvládli, nasledoval trest. Jujúj – trest. Schrúmať marsmallow naplnený chrenom, vypiť kečupový džús, alebo syr s čokoládovou polevou, to chcelo silný žalúdok. Ale my sme boli silní. A vydržali sme. Veď sme prváci a vydržíme všetko! Aj poimatrikulačnú oslavu v blízkom zariadení.
Takže, aké boli imatrikulácie? Hrozné? Ale nie. To nás iba strašili. A my sa konečne môžeme zaradiť k ostatným „skutočným“ konzervatoristom.