Ako sme testovali spoločenskú hru

Druhý článok z našej série Ako sme ... sa nesie v bláznivom duchu. Nie je totiž bežné, aby sa na nejakej škole testovala (oficiálne neexistujúca) spoločenská hra.

Učiteľ slovenského jazyka a dejepisu nás občas dokáže poriadne prekvapiť. Požičia si zopár študentov a vyšliape s nimi na nejakú fakt vysokú horu, zastrieľa si s nimi a na nich počas paintballu, alebo len tak zo zábavy napíše román, aby sa dostal do učebníc literatúry. Tentokrát sa zasa rozhodol, že vytvorí hru. Spoločenskú hru s minimálnym množstvom komponentov a naopak s maximálnym množstvom zábavných príbehov. Po roku (vraj sa tomu venuje už rok) je prototyp hry, ktorú nazval Kniha čarovných dobrodružstiev, na svete a my, úbohí študenti, sme sa stali jej betatestermi.

V jeden podvečer sme sa zišli v našom školskom suteréne a asi kvôli strachu, čo nás vlastne čaká, väčšina vzala nohy na plecia a odišla. Tí, čo ale ostali, neľutovali. Príbehom hry sprevádzal dvojicu prvákov tretiak Peťo a zábava to bolo veru neskutočná. Hrdinovia hry na vlastnej koži (a v mysli hráčov) zažívali úchvatné dobrodružstvá. Naháňala ich mestská stráž, dostali sa do väzenia, kradli melóny a následne ich vymieňali s kováčom za všemožné a najmä nemožné zbrane. Vyprovokovali bitku v malej dedine a keď sa stretli v lese s drakom ... no, to už bolo nad ich sily.

Zdá sa vám to celé nepochopiteľné a čudné? Tak sa potom niekedy informujte a vyskúšajte túto hru. Vraj sa už chystajú ďalšie herné večery.   

LK