4 (+1) dni tanca

Tanečného festivalu 4 (+1) dni tanca, ktorý sa konal v Banskej Bystrici, sa zúčastnili aj naši študenti. Prinášame vám bezprostredné dojmy z tohto nezabudnuteľného podujatia.

Na 9. ročník banskobystrického festivalu s názvom 4 (+ 1) DNI TANCA som šla s veľkým očakávaním a malou dušičkou. Bola som ale veľmi milo prekvapená. Atmosféra medzi študentami košického, nitrianskeho a banskobystrického konzervatória bola spočiatku trochu napätá, no akonáhle sme sa lepšie spoznali, spolupráca počas workshopov prebiehala hladko. Naše hlavy boli nonstop zavírené myšlienkami o tanci a umení ako takom. Rozšírili sme si obzory a mali sme možnosť nahliadnuť do chodu divadelného života. Absolvovali sme takmer všetky predstavenia a veľkú časť workshopov.
Úvod nášho “festivalovania” prebehol na premiére predstavenia Lososy v réžii Zuzany Hájkovej. Losos ako symbol kolobehu života a plavby proti prúdu. Symbol cieľavedomých ľudí vedomých si svojho poslania, do ktorého dokážu vložiť celoživotné úsilie. Uvedomenie si, že sme súčasť niečoho veľkého, ale každý z nás môže mať rovnakú dôležitosť. Treba len objaviť svoju vnútornú silu. Zaujímavé kostýmové spracovanie tanečníkov bolo tiež jedno z plusových bodov tohto predstavenia, ktoré ma milo prekvapilo.
Pokračovali sa predstavením PERFORMACE LAB 2. Je to nový projekt Labanovho ateliéru v Bratislave - platformy pre pohyb a tanec a využíva metódu tvorby Labanovej analýzy pohybu. Téma? Protikady svetov mužov a žien. Nie, nebolo to na spôsob “Muži sú z Marsu ,ženy z Venuše”. Protiklad muž a žena bol využitý len aby divák lepšie chápal. Ako deň a noc. Poukazuje však aj na to, koľko podobností v nás je. Svet nie je len čierno-biely, existujú rôzne uhly pohľadu, odtiene šedej. Rôzne reakcie na rovnaké situácie. Je lepšie žiť na výslní alebo v bezpečí tieňa? Išlo o veľmi humorné spracovanie takejto filozofickej témy, čo celému predstaveniu dodalo ten pravý šmrnc.
Odporný domov - tvorba Tibora Trulíka, ktorý bol zároveň jediným účinkujúcim bolo hľadanie samého seba. Hľadanie domova, poznania, slobody, rovnováhy, duchovné znovuzrodenie. Stret energií. Odohrávalo sa vonku a bolo obohatené o použitie množstva rekvizít. Skutočne veľmi emočné predstavenie, ktoré každého prinútilo myšlienkami sa pripútať k hlavej téme, čo i len na pár minút.
Ďalšie z kratučkých predstavení rovnako ako bol i Odporný domov nám predstavil aj Martin Goga. Predstavenie METHAMORPHOSES bolo znova úvahou na širokú tému vlastnej existencie, avšak úplne v odlišnom prevedení. Správame sa rovnako, ako to aj cítime? Ako veľmi nám záleží na názore nášho okolia? Vidíme sa rovnako, ako nás vidia ostatní? Emočná inteligencia človeka je široká škála rôznorodosti. Nechali sme sa unášať tónmi lyrickej i abstraktnej hudby a vstupovali stále hlbšie do sebapoznávania.
Atmosféra festivalu nás pomaly, ale isto pohlcovala. A ani sme sa nenazdali a blížili sme sa k záveru. To už bol štvrtok a ptrdstavenie - Kolik váži vase touha? Toto predstavenie, ktoré v Čechách získalo cenu inscenácia roku 2012, nenechalo zývnuť ani jedného diváka. Divoké strety jednotlivých postáv. Odvážne scény so sexuálnym podtónom nás prinútili zamyslieť sa: Aká je naša hodnota? Aká je hodnota ľudského života? Ako ďaleko sme ochotní zájsť, ak ide o peniaze? Nahota ako prirodzená ľudská vlastnosť, o ktorej sa napriek všetkému len šepká. Prečo? Bojíme sa skutočnosti, že vlastným strachom odhalujeme seba samých? Myslím, že načrtli veľmi aktuálnu tému, o ktorej by sa malo otvorene diskutovať. Čerešničkou na torte bolo, že počas celého predstavenia hrala namiesto hudby z reprákov, živá kapela.
Shui od Zuny Vesan Kozánkovej bolo našim predposledným predstavením. Autorka vzdala úctu vode, najdôležitejšej tekutine našej planety. Krásne línie ľudského tela a jeho anatomické možnosti ,to je to, čo ma zaujalo. Jednoduché, ale originálne – to je v skratke moje hodnotenie.
Zakončili sme to Farbe die seele v podaní Michaeli Nezvalovej, v ktorom sme nevideli ani tak toľko tanca, čo však plne vyvážila emóciami.
Vo švrtok večer sme síce odchádzali s pohľahom na javisko poslednýkrát, avšak zakončenie festivalu nás čakalo až v piatok v podobe workshopov. Lektori boli úžasní, nápadití a kreatívni. Pomohli nám zase o troška hlbšie nahliadnuť do extravagantného životu umelcov a pozrieť sa na tanec aj z uhlov, ktoré sme možno doteraz nevideli. Nové iné metódy výučby. Osobité štýly.
Ďakujem za umenie.

Marcela Prídavková