BÚRKA na našom konzervatóriu

Dňa 19. februára 2013 sme mali možnosť vidieť predstavenie Búrka, ktorého autorom je známy ruský dramatik Alexander Nikolajevič Ostrovskij. Išlo o predstavenie našich konzervatoristov druhého ročníka, pod vedením Mgr. art. Branislava Matuščina.

Predstavenie mali možnosť vidieť nielen študenti, ale aj široká verejnosť. Išlo totiž o tzv. Divadelný utorok, ktorý patrí práve prezentácií mladých umelcov z konzervatória v Nitre. Prvý divadelný utorok bol otvorený akurát týmto predstavením. Divadelné utorky budú bývať približne dvakrát do mesiaca.
Alexander Nikolajevič Ostrovskij (* 12. apríl 1823, Rusko – † 14. jún 1886, Rusko)
Vo svojich dielach sa zameriaval predovšetkým na život moskovskej spoločnosti.
Tvoril v období realizmu a jeho dramatické diela sa radia k dielam jeho súčasníkov L. N. Tolstého, F. M. Dostojevského a I. S. Turgeneva. Po skončení moskovského gymnázia, Ostrovskij študoval právo. V roku 1856 sa Ostrovskij vydal na cestu po krajoch v okolí Volgy. Zapisoval zvyky, obyčaje a pracovné podmienky obyvateľov. Tento výlet priamo ovplyvnil Ostrovského hry Les a Búrka. Práve Búrku považujeme za Ostrovského majstrovské dielo. Úvodný gong spustil profesor Matuščin, keď oznámil, aby si diváci vypli svoje mobilné telefóny (napriek tomu sa našiel jeden jednotlivec, kterému telefón počas predstavenia zazvonil). Následne sa začali hrať jednotlivé dialógy, ktoré boli spojené určitou postupnosťou a koncepciou celej hry. Nemali sme možnosť viedieť celú inscenáciu, ale iba časti, ústrižky z hry, ktoré však tvorili celosť drámy a navzájom na seba nadväzovali a nadpájali sa. Chcel by som vyzdvihnúť štýl, ktorým sa do toho pustili. Držali sa pôvodnej ruskej drámy postavenej čisto na slove, nepotrebovali nič zosúčastňovať, špekulovať, alebo prerábať. Jasné situácie bez výrazného konanie postavené na sile slova. To je ruská dráma, ktorú v tomto uvedení zanechali. Študenti si mali možnosť vyskúšať umenie herectva v dialógoch ale aj v monológoch. Diváci zas mali možnosť vidieť herecké, talentové a kvalitatívne rozdiely jednotlivých druhákov. Mali možnosť vidieť, ako sa k tomu jednotliví študenti postavili, koľko práce spravili na svojich postavách a akú snahu a posun vykonali počas jedného polroka (september- január). Avšak dá sa povedať, že na študentov druhého ročníka by sme nemali mať vysoké nároky, predsa len začínajú so slovom, a tak môžeme považovať ich prácu za adekvátnu k pôsobenia na škole. Laicky sa dá povedať: „Na to že sú druháci, to bolo dobré.“ Chybičky sa nájdu vždy a predsa len, sme tu na to, aby sme sa učili. Takže vzhľadom na ich ročník sa s tým popasovali fajn, mäkko a sympaticky.

Paťo F.