Skip to main content

Čo bude ďalej? ...alebo kam po skončení konzervatória

Čo bude ďalej? ...alebo kam po skončení konzervatória

napísané:

Myslíte si, že po ukončení štúdia na našom súkromnom konzervatóriu je ťažké nájsť si adekvátnu vysokú školu? Tento článok vás hádam vyvedie z omylu. Naši terajší štvrtáci sa vybrali cestou-necestou a ... Prečítajte si sami.

   Tomuto školskému roku sa už blíži koniec a s ním prichádzajú nielen skúšky, ale pre nás, štvrtákov, aj maturity. Len pri počutí tohto slova sa nám ježia chlpy a dvíha tlak. Desí nás množstvo učiva, ktoré sme akýmsi zvláštnym nedopatrením zameškali počas doterajšieho pôsobenia na škole. No za tým všetkým, kdesi v diaľke, mnohí z nás vidia svetielko nádeje a zdroj motivácie.
   Tým je práve vysoká škola. Vedomie, že dobre zmaturovať má zmysel, lebo nás čaká svet nových ľudí a možností, nám dodáva energiu na listovanie v učebniciach. Niektorí sa ešte rozhodli ostať na našej škole a spraviť si pedagogické minimum, iní chceli zmeniť prostredie a poslali si prihlášky na spomínané vysoké školy. Vytrpeli si veľa stresu, časovej tiesne a popritom všetkom sa ešte snažili pripravovať do školy. Potom zas museli tŕpnuť v napätí, či sa im to podarilo alebo nie. A to sú teda poriadne nervy. Čakať čo i len deň na to, či vaše schopnosti či výkon bol dostačujúci. Tŕpnuť, čo ste spravili dobre a čo zle a prečo. Okrem toho v tomto štádiu máte pocit, že celý váš život závisí len od pár písmeniek. Vtedy akoby len jedno slovo rozhodovalo o nálade, osude, či zmysle života. PRIJATÝ. Každý si ho chcel vypočuť či prečítať, no nie každému sa to podarilo.
   Našťastie, tento rok dosť z nás jasalo od radosti a my sme sa mohli pyšne nosiť po chodbách. Dokonca sme sa niektorí stali európsky žiadanými. Kto sa k ním zatiaľ radí?
   Vezmime si to pekne poporiadku. Ako prvá potenciálna vysokoškoláčka sa nám ukázala Dominika Veselková, ktorá to zobrala zhurta. Precvičila si svoje jazykové schopnosti v anglickej prihláške a životopise a podarilo sa. Už v marci sme jej mohli blahoželať k prijatiu na odbor Human resource management with marketing na Cantenbury Christ Church University v Londýne (uff – to je dlhý názov!). Takýto veľkolepý úspech by ste považovali za náhodu, keby sa niečo podobné nepodarilo aj iným. Na londýnske univerzity od septembra nastúpia aj Simona Vrabcová a Petrana Zemanová. Presný odbor si ešte musia vybrať, keďže obe boli prijaté na dve školy. Čo k tomu dodať? Hádam len: Good luck!
   Nielen s anglickým jazykom sa budú pasovať úspešní študenti. O zdolanie slovenského akcentu vo svojej češtine sa budú musieť posnažiť štyria z maturantov, ktorým sa stal osudný prvý aprílový víkend. Práve počas neho sa totiž rozhodlo o nástupe Lucie Čižinskej a Martina Belianského na Katedru alternativního a loutkového divadla na Divadelní akadémii múzických umění v Prahe (prečo tie zahraničné školy majú také dlhé názvy?) a zároveň o úspešnom absolvovaní prijímacích skúšok Lukáša Hlavatého a Patrika Földešiho. Tých zas život zavial do Ateliéru muzikálového herectva na Janáčkově akademii múzických umění. Zostáva už len dúfať, že sa im bude dariť a že budú so svojou vysnívanou školou spokojní.
   Hviezdy a najväčšie úspechy 4. ročníka sme už spomenuli. Okrem nich sú tu však ešte ďalší, ktorí zatiaľ čakajú len na dátum prijímacích skúšok. Medzi nimi sa nájdu rôzne študijné odbory. Psychológia, masmédiá, učiteľstvo hudobno- dramatického umenia či slovenského jazyka a estetiky a dokonca aj čínsky jazyk a medzikultúrna komunikácia. Je zaujímavé sledovať, ako sa každý aj napriek takmer jednotnému štúdiu na konzervatóriu vyvíja a uberá rozličným smerom. Láka ho niečo iné a má vlastný vytýčený smer.
   Čo teda bude ďalej? Spoločná cesta sa pomaly rozchádza a rozpletá klbko niekdajších „puberťákov“ túžiacich po umení, z ktorých sa stávajú dospelí a sebestační ľudia. Takisto nám dochádza, že sa už všetci nestretneme na pôde školy a nebudeme si rozprávať zážitky a nadávať na množstvo učenia. Občas si napíšeme či sa náhodne stretneme a každý bude žiť inými problémami a radosťami. Tak to už asi musí byť. Nemôžeme predsa študovať celý život spolu. Čo však môžeme, je udržať si v pamäti všetky úžasné okamihy, ktoré sme tu zažili a zasmiať sa na nich aj o pár rokov. A samozrejme, ešte predtým môžeme vziať do rúk knihy a pripraviť sa na skúšku dospelosti.
 

NT

autor: admin
top