Vytlačiť

Mochovce vs. konzervatoristi

on .

Vraj veda a umenie nejdú dokopy. Vraj sa mozog umelca rozbije pri dotyku všemocnej vedy ako prepeličie vajce pod kolesami buldozéra. Vraj. My sme to však vyskúšali. A navštívili sme ... Mochovce.

 

Atómová elektráreň Mochovce sa nachádza približne polhodinu autobusom od našej školy. Jeho impozantné komíny môžeme vidieť každé ráno, keď sa rozospatí premiestňujeme z internátu do konzervatória. Doteraz sme sa o existenciu elektrárne príliš nezaujímali. Ale po exkurzii, ktorá sa uskutočnila v piatok 18. októbra sa to zmenilo. Aspoň u niektorých z nás.
Ráno. Osem hodín. Slnko vychádza. Autobus je pristavený, my sedíme v ňom a čakáme. Sprvu nevieme na koho. Nakoniec zisťujeme. Dve študentky nedali vedieť, že neprídu.
O necelú štvrťhodinku odchádzame. Cesta prebieha v pohode, tešíme sa, čo nás čaká. Pred elektrárňou nastáva menšia zmena v organizácii. Sme síce rozdelení do dvoch skupín, no plán, že jedna skupina pôjde pozerať náučný film a vypočuje si prednášku, zatiaľ kým skupina druhá sa „kukne“ ako sa reálne rozbíja atóm, sa neuskutočňuje. Zatiaľ čo jedni ostávajú v autobuse, druhí odchádzajú so sprievodcom, aby videli trenažér kontrolnej miestnosti. Tam sa deje ... nič. Aspoň nejaký výbuch mohli nasimulovať! To, ako ťažko sa prechádza cez vrátnicu, to už je iná vec. Skener pri vstupe pána profesora Kubicska divoko pípa. Koniec koncom nie každý z nás sa dostal dnu. Jeden osoba totiž nebola napísaná v zozname.
Druhá skupina študentov, ktorí zatiaľ čakali v autobuse sa zjavne nudila. Niektorí nechápali, prečo si nemôžu ísť zapáliť. Touto svojou večnou otázkou „spríjemňovali život“ pani profesorke Plšekovej.
Informačné centrum. Tam sa už dostane každý. Aj ten chudák stratený, ktorý nebol napísaný v zozname. Pozeráme krátky dokument. Pre väčšinu je celkom pochopiteľný. Pre menšinu asi nie. Tých totiž počas celej doby premietania osvetľuje žiara vlastných mobilov. Niektorí spali. Skôr však išlo o ignorovanie videofilmu. Nevieme celkom presne, aký malo význam dvadsať minút sa tváriť, že sú v stave hlbokého spánku iba preto, aby sa náhodou nejaká odborná informácia nedostala do ich hláv, ale čo už.
Nasledovala prednáška sprievodcu. Nebola síce príliš dlhá, no najskôr niektorým sedenie v autobuse a v premietacej sále nestačilo, museli si posadať aj na zem. Ich správanie prekvapilo nielen profesorov, ale aj zamestnancov elektrárne.
Dvadsať minút pred dvanástou. Šofér štartuje. Odchádzame späť do Nitry. Ako dopadla celá exkurzia? Netvárme sa, že dobre. Áno, umelecká myseľ sa tentokrát naozaj rozbila o prvý krpatý atóm. Nerozumeli sme tomu, čo nám hovorili, nakoľko sme tomu ani rozumieť nechceli. A tí, čo aj chceli k nejakým novým informáciám prísť, nemohli. Brzdila ich totiž tá horšia časť spolužiakov, ktorí tam boli „dostačení nasilu“ a ktorým najviac vadilo, že jeden celý piatok im nie je dovolené umelecky sa vzdelávať a fajčiť. Škoda. Hovorí sa o všeobecnom rozhľade. Budeme mať nejaký všeobecný rozhľad, keď ho mať ani nechceme?

 

MK

Kontakty školy

tel.: 037/652 35 18
mobil: 0905 831 505
mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

>> zobraziť všetky kontakty