Vytlačiť

Divadelná Nitra 2013 – pre malých aj pre veľkých

on .

Pri počutí pojmu jeseň sa väčšine ľuďom vybaví škola. Mne sa však vybaví festival Divadelná Nitra. Vďaka tomuto festivalu môžeme nazrieť do "divadelnej kuchyne" rôznych divadiel z iných miest alebo z iných štátov.

 

Okrem toho nám ponúka možnosť vidieť aj rôzne vystúpenia tanečníkov, spevákov, hudobných skupín, ale aj zúčastniť sa na mnohých zaujímavých workshopoch. Toto všetko je pre mňa a určite aj pre ostatných veľmi obohacujúce. V dnešnom svete, v ktorom bohužiaľ, vládne komercia a mainstream, je obdivuhodné, že aj napriek tomu sa nájdu divadelné predstavenia s určitou výpoveďou a myšlienkou, z ktorých si vždy je čo zobrať. Aj toto nám ponúka festival Divadelná Nitra. Žiaľ, tento rok nám naša škola nepovolila zúčastniť sa tohto festivalu cez pracovné dni, ale dostali sme aspoň študentské zľavy na tri predstavenia. Našťastie väčšina predstavení (najmä tých pouličných) sa konala cez víkendy, takže bola možnosť si ich pozrieť. Zaujímavé bolo, že tí, čo najviac reptali, že sa nemôžu počas školského vyučovania žiadneho predstavenia zúčastniť, sa napokon na to vykašľali. Čo už. Ich chyba.
V piatok sa tento festival začal postupne otvárať. Svätoplukove námestie bolo plné stánkov, v ktorých sa predávali prevažne ručne robené výrobky. Pojem divadlo je takisto úzko späté aj s literatúrou. Preto sa na tu boli na predaj rôzne knihy a rovnako aj v divadle, bola možnosť kúpiť si nemálo kníh o divadle. Dokonca niektoré sme si mohli vziať aj zadarmo. Keďže ja tento festival väčšinou hodnotím pozitívne, veľmi ma zaujímalo, čo si o ňom myslia ostatní ľudia. Tu je názor jednej mladej slečny:
,,Divadelná Nitra je úplne super festival, ktorý ponúka možnosť, že môžu všetky vekové kategórie a všetky generácie porovnať svoj súčasný pohľad na umenie, čo sa týka divadelnej tvorby a zároveň odzrkadľuje to súčasnosť umeleckejším podaním. Všetky tieto inscenácie majú čo povedať. Mne sa ale osobne nepáči zvláštny pohľad ľudí na niektoré veci a to je, že keď sa ľudia smejú na veciach, ktoré sú skôr do plaču a potom v reálnom živote to nedokážu povedať. To je tá vec, čo ma na tomto svete asi najviac sklamáva, teda vlastne v divadelnom svete. Ale inak je tu málo vecí, čo sa mi nepáčilo. Je tu poriadok, pekná výzdoba a veľa super ľudí.´´
S týmto názorom som stotožnená aj ja a je na ňom kusisko pravdy. V týchto predstaveniach, čo som videla, som našťastie nepostrehla to, že by sa ľudia smiali nad niečím smutným. Ako prvú rozprávku som videla Ako šlo vajce na vandrovku alebo putujeme letom svetom. Hralo ju divadlo ZkuFraVon. Názov rozprávky je nám už hneď známy z detských knižiek, ktoré sme si ako malí určite už čítali. Začiatok nebol taký ako v knižke. Začalo to tým, že dvaja bratia, ktorí precestovali takmer celý svet, rozprávali zopár príhod, ktoré sa im stali, keď cestovali. Keď jeden z nich spomenul, že pozná úplne prvého cestovateľa, ktorým bolo vajce, rozprávka o putovaní vajca a jeho kamarátov- zvieratiek sa začala. Páčilo sa mi na tom to, že začiatok nezačal klasicky podľa knihy, o vajci, ale o bratoch- cestovateľoch, ktorí tam boli pridaní. Táto rozprávka ma veľmi zaujala. Bola vtipná, obsahovala prvky žonglovania, trochu sa tam aj spievalo a tancovalo, čo bolo super . Pozývali divákov aby tancovali a spievali s nimi, dokonca ich párkrát aj vtiahli do deja, tým, že niektorí diváci (aj deti aj dospelí) si zahrali malé vagóniky. V predstavení aj herci a aj bábky. Čo sa týka bábok, tak oceňujem to, že tie bábky neboli len klasické marionety, maňušky alebo javajky (bábky na paličke), ale boli to bábky vyrobené z rôznych vecí. Napríklad kohút mal hrebeň z červenej metly alebo aj zviera kačkožab (bol mixom kačky a žaby, tiež veľmi úžasný a kreatívny nápad) bol zo žltej šiltovky zo zeleným šiltom, ktorá predstavovala aj kačku a aj žabu. Teší ma, že v divadelných predstaveniach vidím čím ďalej tým viac originálnejších nápadov. Len tak ďalej!
Druhú rozprávku, ktorú som videla sa volala: Zaseknutá bundička. Hralo ju Bratislavské bábkové divadlo. Tiež tu hrali aj bábky a aj herci. Rozprávka bola na motívy rozprávok Miloša Macourka. Odzrkadľovala príbeh dvoch súrodencov sestry a brata a ich vzťahu. V ich vzťahu prevládal väčšinou smiech, zábava, ale aj jemné provokovanie staršej sestry Mirky, mladším bratom Jankom. Vtipné hry Mirky a Janka, vytvárajú rôzne príbehy z ich fantázie. Napríklad príbeh o chlapcovi, ktorý žil so starým otcom, ktorý naňho nemal čas, pretože neustále sadil kapustu. Tu je vysvetlená pointa, že niektorí dospelí nemajú na svoje deti čas. Rozprávka je nielen vtipná, ale aj poučná a to sa cení najviac. Rovnako ako aj v predošlej bábkovej rozprávke, oceňujem kreatívne vyrobené bábky z papiera a samozrejme aj úžasné herecké výkony. Od predstavení určeným detskému divákovi prejdeme k predstaveniam určením dospelému divákovi. Vo veľkej sále Divadla Andreja Bagara v Nitre, sa hrala divadelná hra od Antona Pavloviča Čechova- Čajka. Túto ruskú klasiku už určite mnoho ľudí pozná. Záhrebské divadlo mladých ju predviedlo v netradičnej, súčasnej podobe. Čajka je pôvodne tragikomédia, no teraz bola spracovaná čisto komediálne. Hrali sa z nej asi len dve dejstvá. Nebola to presne tá Čajka, akú vidíte v iných divadlách. Páčilo sa mi, že na začiatku hry bola dlhá pauza. Nič sa nedialo. Predstaviteľka Máše sedela na rozťahanom kresle a bola ticho. Neskôr predstaviteľ Konstantina pobehoval po javisku, hudba sa spustila veľmi hlasno a potom ju vypli. Diváci si mysleli, že došlo k nejakej chybe, lenže tak to malo byť. Tieto technické ,,chyby´´ patrili k deju, pretože v hre hlavný predstaviteľ Konstantin napísal hru, ktorú aj zrežíroval, takže prirodzene, keď sa nejaká hra prvýkrát pripravuje dochádza k chybám. Keď mu jeho matka- herečka Arkadinová hru neuznala došlo medzi nimi k hádke. Pri rozprávaní herci občas štylizovane rýchlo rozprávali. Pôsobilo to vtipne. V hre je využívaná aj irónia. Konstantin celý nešťastný svojim neúspechom hry a odmietnutím dievčaťa, ktorého miloval sa nakoniec postrelil. Svoj čin opísal ironickým monológom: ,,Milí diváci ďakujem vám za pozornosť, teraz sa idem zabiť.´´ Hoci táto hra bola zvláštna, aj tak sa mi veľmi páčila. Na divadlách je úžasné to, že sú rôznorodé. V divadle nie je vždy všetko rovnaké. Z komédie si teraz prejdime ku dráme. Prvá dráma, ktorú som na Divadelnej Nitre videla bola hra Modrofúz (Nádej žien). Hralo ju Mestské divadlo Žilina. Predstavenie bolo inšpirované legendou o Modrofúzovi, ktorý zabil šesť svojich žien. V tejto inscenácii je Modrofúz vykreslený ako obyčajný predavač topánok, ktorý postupne spoznáva šesť žien. Každá z nich sa doňho zamiluje a rozpovie mu svoj príbeh. Chcú od neho aby ich nadovšetko miloval, lenže on si myslí, že je to nadmieru a nemôže im takúto lásku ponúknuť, preto sa rozhodne ich zabiť, aby ich vyslobodil z tejto túžby. Na konci Modrofúz spozná slepú ženu, ktorá ho vykúpi tým, že ho zabije. Tomuto predstaveniu som veľmi nerozumela. Posledné a zároveň najlepšie predstavenie na koniec bol Holokaust z Bratislavského divadla Aréna. Holokaust bola hra o tom ako to bolo za čias druhej svetovej vojny. Židom boli odobraté všetky práva a boli odvezení do koncentračných táborov. Táto hra rozpráva príbeh židovskej matky Rosy a jej dcéry Ester. Rosa vlastní istý podnik, ktorý jej budú chcieť odobrať, tak prepíše polovičku svojho podniku na svoju nežidovskú slúžku Hanu. Chvíľu sa budú skrývať na povale aj s ich rodinnou priateľkou Lili, no o chvíľu ich nájdu a budú prevezené do koncentračných táborov. Rosa zomrie no, jej dcéra Ester prežije. Priateľku Lili zachráni istá krajčírka, ktorá ju schová v pivnici. Po vojne sa Lili konečne dostáva na slobodu no po toľkých dňoch strávených po tme príde o zrak. Je traumatizovaná vojnou a pred spaním sa predávkuje liekmi na spanie. Slúžka Hana sa vydá za istého umelca s ktorým bude mať dcéru Annu. Tá prichádza o pár rokov po vojne nárokovať si na podnik, ktorý vlastnia jej rodičia. Anna, ale zistí, že ten podnik nepatrí jej, ale židom, ktorý ho pôvodne vlastnili. V druhom dejstve hry si vymeníme s hercami pozície. Diváci sedia na javisku a pozerajú na hercov. Páčilo sa mi na tom to, že sme sa vžili do ich pocitov, tým, že sme si vymenili pozície. Predstavili sme si aké by to bolo keby sa to stane nám. Záverečný monológ bol dosť silný. Rozprávali v ňom o tom, ako v minulosti ľudia bojovali za svoju vlasť, slobodu a nezávislosť, ktorú vybojovali pre nich a zároveň aj pre nás a pre budúce generácie. Táto hra vo mne zanechala obrovská zážitok. Na záver chcem len povedať, že veľmi pekne ďakujem všetkým čo sa podieľali na vzniku tohto krásneho festivalu. Už sa teším na budúci rok a som zvedavá čím nás Divadelná Nitra o rok prekvapí.

JA

Kontakty školy

tel.: 037/652 35 18
mobil: 0905 831 505
mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

>> zobraziť všetky kontakty